PLÁN KC KRASRLÁN KOMUNITNÉHO CENTRA

OZ – KLUB RÓM. AKTIVISTOV NA SR, HNÚŠŤA

Ulica: Š.M. Daxnera 906, 98101 Hnúšťa

Spracovali:

Odborný garant KC : Mgr. Mária Demeová

Odborný pracovník KC : Marta Demeová

Pracovník KC: Marcela Radičová

Odborní konzultanti: PhDr. Július Rusnák, Mgr. Adrián Berky

HISTÓRIA VZNIKU KC OZ KLUB RÓM. AKTIVISTOV NA SR

Komunitné centrum, ktorého prevádzkovateľom je Občianske združenie Klub róm. aktivistov na SR vzniklo v roku 2002.

Štartom pre jeho vznik bola neľahká sociálna situácia niekoľkých aktívnych ľudí z rómskej komunity z mesta Hnúšťa, ktorý sa úplnou náhodou dali dohromady a stretli správnych ľudí na správnom miesta v správnom čase – v čase najlepšieho rozkvetu občianskej spoločnosti na Slovensku ako aj v čase predvstupových rokovaní Slovenska vstupu do ÉU ako aj prebúdzania sa aktivít Rómov a rómskej spoločnosti ako takej.

Táto skupina aktívnych ľudí rôznej vekovej kategórie sa aktivizovala a neformálne vzdelávala už pred rokom 2002 pod Klubom róm. žien v Rim. Sobote. Absolvovali niekoľko tréningov a školení na rôzne v tom čase aktuálne témy ako Gender a emancipácia róm. žien, Neformálne vzdelávanie detí a mládeže, Ako založiť OZ, Právne minimum a iné, ktoré im pomohli a boli veľkým prínosom pre ich profesionalizáciu a získanie základných vedomostí a zručností na založenie občianskeho združenia.

Dňa 24.6.2002 po kvalitnej príprave vedenej Nadáciou Sándora Maraiyoho ako aj Helsinským výborom, OS F a inými vzniká oficiálne Občianske združenie Klub róm. aktivistov.

Už v tomto čase si občianske združenie prenajíma svoju prvú kanceláriu na Š.M. Daxnera 906, Hnúšťa a začína pracovať na svojich aktivitách a projektoch pre svoju komunitu priamo z mesta Hnúšťa.

Občianske združenie od tohto obdobia sa neustále vzdeláva a profenalizuje, realizuje svoje prvé malé projekty pre komunitu v Hnúšti a to založenie Informačného Klubu pre róm. mládež, ktorá spočívala v poskytovaní informácií na rôzne témy ako štipendiá, školenia, vzdelávania, možnosti hľadania si brigád, zamestnania, pracovných príležitostí, stáží, informácii potrebných pre vzdelávania, poskytovania poradenstva pre študentov a mládež, ktorá končila ZŠ a hľadali si vhodné školy na svoje pokračovanie na vzdelávanie...

V tomto istom roku sa už darí OZ aj s ďalším úspešným projektom a to Komunitné centrum, ktoré bolo oficiálne finančne podporené Úradom vlády a Úradom splnomocnenkyne vlády pre róm. komunity.

Aktivisti okolo združenia si už dokázali pripraviť aj prvú väčšiu kultúrnu akciu s rómskymi hudobníkmi, spevákmi, tanečníkmi a prvýkrát už dokážu zvládnuť organizačne kultúrny program s 500 divákmi.

Už v roku 2004 OZ Klub róm.aktivistov na SR implementuje prvý veľký Národný projekt č. V _- Aktivačná činnosť a začína prvýkrát zamestnávať ľudí na plné pracovné úväzky – koordinátorov aktivačnej činnosti ako aj nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie vedených na úrade práce o počte 120 a získava tým ďalšie nové skúsenosti v oblasti zamestnanosti a organizácie práce a učeniu pracovným návykom. Projekt sa podarilo realizovať plné 4 roky.

O d roku 2006 realizuje už svoj prvý pobytový letný detský tábor pre rómske deti a mládež z mesta Hnúšťa a jeho okolia a odvtedy sa to stáva už tradíciou po 15 rokov a to na tému róm. kultúry a histórie a spoznávanie koreňov róm. etnika.

Ďalej realizujú kultúrne festivaly LOLI Róža fest, SAM ADAJ , ktoré sa realizujú v pravidelných intervaloch a stávajú sa tradíciou pre oblasť Hnúšte a okolia a pretrvávajú do dnešných čias.

V meste Hnúšťa sa angažujú a realizujú projekt Obhajovanie problémov bývania v roku 2008 podporený nadáciou OSF.

Neustále pracuje na ďalších menších projektov v oblasti vzdelávania, prednášok, besied, neformálneho vzdelávania, voľno časových aktivít pre deti a mládež.

Venujú sa charitatívnej a misionárskej činnosti a spolupracujú s mnohými misionármi z Českej republiky, Nemecka a Rakúska a vykonávajú aj misijnú prácu v komunitách nielen v Hnúšti ale aj v okolitých obciach a lokalitách.

Členovia OZ ako aj jeho zamestnanci sa neustále počas existencie OZ zúčastňujú medzinárodných tréningov, konferencií, stáží a v roku 2015 sa registruje OZ KRASR sociálnu službu Komunitné centrum na VÚC BBSK a začínajú implementovať národný projekt Komunitné centrá pod IA MPSVR SR.

SWOT analýza KC

SILNÉ STRÁNKY KC

SLABÉ STRÁNKY

20 ročná existencia a prax poskytovateľa v sociálnych a komunitných službách a práci

Nedostatočné rozlohou priestory KC
Vybudované meno a a nadobudnuté skúsenosti pri práci s MRK komunitou
Nedostatočné technické a materiálne vybavenie priestorov KC
Viditeľné a hmatateľné úspechy a skúsenosti v práci s MRK ako aj v sociálnej oblasti
Finančná podhodnotenosť KC
Rôznorodosť a pestrosť poskytovaných aktivít a služieb
Nedostatočné vzdelanie a odbornosť niektorých zamestnancov KC v téme sociálnej a komunitnej práce
Flexibilita a prispôsobivosť zamestnancov ku problémom a rôznym typom užívateľov
Neskúsenosť a neangažovanosť ostatných členov tímu KC
Dobré komunikačné a organizačné zručnosti poskytovateľa
Neakceptácia zo strany inštitúcií a štátu pri riešení problémov komunít
Dôvera a rešpektovanie u členov komunity
Malý záujem zo strany členov komunity ako aj širokej verejnosti poskytovať dobrovoľné služby a neschopnosť poskytovateľa ich motivovať

PRÍLEŽITOSTI

OHROZENIA

Väčšia finančná podpora zo strany štátu, inštitúcii alebo donorov
Nespolupráca zo strany komunity, inštitúcií a zamestnancov KC
Angažovanie sa a písanie projektov na realizáciu potrieb KC
Pandémia a opatrenia
Budovanie kapacít OZ ako aj KC
Politická situácia a jej vplyv na komunitu, inštitúcie ako aj KC
Budovanie siete dobrovoľníkov a propagácia svojich aktivít ako aj iných potrieb KC
Sociálna situácia a jej vplyv na obyvateľov
Kontinuálne pokračovanie projektov KC
Vnútorné problémy KC ako aj rodín komunity, užívateľov a inštitúcií

- Zvyšovanie vzdelania a odbornosti zamestnancov KC

- neodbornosť a neodborné poskytovanie aktivít a služieb

Administratívne a byrokratické zaťaženie KC a jeho zamestnancov

2 Mapovanie potrieb

Mapovanie potrieb komunity v meste Hnúšťa sa začalo realizovať v júni 2021 a trvalo do mája 2022 s určitými prestávkami kvôli covidovej situácii.

Mapovanie ako také pre potreby práce komunitného centra a výkonu práce jeho zamestnancov prebieha však aj priebežne a to každý kalendárny rok od vzniku prevádzkovateľa. Mapovanie sa vykonáva neformálnym spôsobom a to prostredníctvom neformálnych rozhovorov s členmi komunity a inštitúcií, monitoringom situácie v lokalitách mesta Hnúšťa, ako aj priebežným každoročným získavaním a aktualizovaním štatistických údajov zo zdrojov, ktoré prevádzkovateľ získava od svojich partnerov ako aj z Mestského úradu Hnúšťa a iných inštitúcií, ktoré majú svoje štatistické údaje oficiálne zverejnené na svojich webových stránkach alebo zverejnené aj na iných oficiálnych miestach.

Toto posledné mapovanie sa realizovalo osobnými rozhovormi a návštevami v jednotlivých lokalitách Mútnik, Likier, Maša a Hačava Skálie. Metódy a metodiky mapovania, ktoré sa použili boli štruktúrované rozhovory, dotazník, pozorovanie, monitoring a oficiálne štatistiky z verejne dostupných zdrojov.

Na mapovaní sa podieľal celý tím Komunitného centra, ktorý bol v tom čase zamestnaný ako aj dobrovoľníci , ktorých KC má k dispozícii a spolupracuje s nimi.

3 Výsledky Mapovania potrieb

ZHRNUTIE VÝSLEDKOV Z MAPOVANIA POTRIEB OBYVATEĽOV LOKALÍT MÚTNIK A LIKIER

MIESTA MAPOVANÝCH LOKALÍT: Mútnik a Likier

POUŽITÉ FORMY A SPÓSOBY MAPOVANIA POTRIEB V MESTE

Dotazníky – dotazníkova forma

Rozhovory- štruktúrované rozhovory s obyvateľmi mapovaných lokalít Mútnik a Likier

Pozorovanie

Dlhoročné pracovné skúsenosti s touto časťou obyvateľstva

LOKALITA MÚTNIK:

Názov lokality: Mútnik

Typ lokality: Segregovaná lokalita

Vzdialenosť: 3 km od centra mesta Hnúšťa

Energie: absentuje plyn, voda teplá ako aj studená – len z prírodného zdroja, elektrická energia absentuje

Celkový počet obyvateľov lokality: 96

Mužov: 23

Žien: 24

Detí: 46

Počet zmapovaných obyvateľov , počet respondentov v mapovaní : 45

Najväčšie problémy, ktoré trápia obyvateľov, ktoré vyšli z mapovania :

-problém bývania a jeho podmienok

-problém s infraštruktúrou v lokalite

- problém obyvateľov lokality s nezamestnanosťou

Ciele, ktoré by chceli obyvatelia dosiahnuť:

-zlepšenie hygieny, čistoty okolia

-zlepšenie využitia voľného času detí a mládeže z lokality

-zlepšenie športového vyžitia detí a mládeže z lokality

-stretávanie sa na komunitnej úrovni

-spolupráca s cirkvami a zviditeľnenie sa v lepšom svetle ako komunita a lokalita

LOKALITA LIKIER

Počet všetkých obyvateľov MRK komunity v Likieri: 348

Počet mužov: 75

Počet žien: 88

Počet detí: 185

Počet respondentov zúčastnených na mapovaní: 163

Lokalita je mestskou časťou najväčšou v meste Hnúšťa vzdialená od centra mesta 1,5 km

Obyvatelia žijúci v lokalite sú zmiešaní MRK aj majorita a rôzne vekové kategórie

Typy obydlí: obytné panelové domy, rodinné domy tehlové, radové domčeky z váľky, dom opatrovateľskej služby, sociálny obytný tehlový dom...

Výsledky mapovania z Mútnika:

Obyvatelia resp. respondenti považujú za najväčší problém svojej lokality nasledovné odpovede:

S nedostatočnou úrovňou bývania
S nečistotou okolia a veľkým odpadom
Zlé vzdelávacie podmienky pre deti a mládež

Ciele, ktoré chcú obyvatelia Likiera dosiahnúť:

dosiahnuť lepší prístup ku službám, školským a zdravotným zariadeniam
zlepšiť čistotu a hygienu lokality a okolia
zlepšiť podmienky bývania
zlepšiť zamestnanosť obyvateľov
zlepšiť športové vyžitie detí a mládeže
realizovať spoločné komunitné aktivity pre mužov a ženy

3.1 Demografia

Rómsku komunitu v meste Hnúšťa tvorí 1500 Rómov dohromady vo všetkých jej lokalitách z celkového počtu obyvateľov, ktorých je v súčasnosti 7370.

NEZAMESTNANOSŤ:

Nezamestnanosť s v meste pohybuje okolo 14 percent pre mesto Hnúšťa a jeho lokality a okolie čo tvorí dohromady 949 obyvateľov, ktorí sú nezamestnaní ale z toho oficiálne registrovaní a vedení ako UoZ - uchádzači o zamestnanie alebo ZoZ – záujemci o zamestnanie tvorí len číslo 430 nezamestnaných občanov a zvyšných 569 obyvateľov je dobrovoľne nezamestnaných, NEET alebo neregistrovaní.

VZDELANOSTNÁ ÚROVEŇ:

Úroveň vzdelania je dosť nízka v meste Hnúšťa, evidujeme až 1234 obyvateľov iba zo základným vzdelaním, z učňovským vzdelaním je to 984 obyvateľov a na treťom mieste je až stredné odborné vzdelanie aj to bez maturity.

Paradoxom je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa , ktoré má až 760 obyvateľov čo by sa v poradí mohlo zaradiť až na tretie miesto a to hneď stredným vzdelaním bez maturity.

Nelichotivé číslo tvoria občania bez vzdelania a to je až 1415 občanov podľa týchto údajov.

Zdroj: Štatistické zisťovanie obyvateľstva z roku 2011

vzdelanie

počet

podiel (%)

1.)

základné

1234

15.86

2.)

učňovské (bez maturity)

984

12.65

3.)

stredné odborné (bez maturity)

599

7.7

4.)

úplné stredné učňovské (s maturitou)

230

2.96

5.)

úplné stredné odborné (s maturitou)

1429

18.37

6.)

úplné stredné všeobecné

506

6.5

7.)

vyššie odborné vzdelanie

181

2.33

8.)

vysokoškolské bakalárske

217

2.79

9.)

vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské

760

9.77

10.)

vysokoškolské doktorandské

0.28

11.)

bez školského vzdelania

1415

18.19

12.)

nezistené

204

2.62

MIGRÁCIA OBYVATEĽOV MRK KOMUNITY V HNÚŠTI

Najdôležitejšími a prvotnými dôvodmi migrácie boli zamestnanosť a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov, ktoré ich prinútili začať migrovať najmä za prácou a pracovnými príležitosťami do zahraničia. Prvou zahraničnou aj keď susedskou krajinou bola Česká republika, kde najskôr hľadali svoje prvé možnosti uplatnenia jednak pre blízkosť národov, jazyka a kultúry ako aj mnoho rodinných väzieb, ktoré v tomto štáte MRK komunita má.

Neskôr po vstupe do ÉU a otvorenia pracovného trhu sa otvorili možnosti cestovania a hľadania si pracovných príležitostí aj v Nemecku, Rakúsku, Holandsku, Belgicku, Írsku.

Väčšinou však chodili muži a partneri z rodín a ženy a manželky s deťmi naďalej ostávali v rodnom meste . Pokiaľ sa rozhodli aj ženy ísť za prácou do zahraničia boli to pracovné pozície opatrovateliek na turnusy, ktorých je vysoký počet do dnešných čias najmä do Rakúska.

Číselne počty migrácie nevieme uchopiť, ale nie sú to veľké čísla a sú to migrácie turnusové v poslednom období.

DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ DO BUDÚCNOSTI:

Demografický vývoj MRK komunity sa v nasledujúcich rokoch bude určite zvyšovať aj napriek neľahkým životným podmienkam a sociálnej situácii a to najmä v segregovaných lokalitách, kde to narastá každým rokom rovnakým tempom .

CHARAKTERISTIKA CIEĽOVÝCH SKUPÍN KC:

Cieľovou skupinou KC sú MRK komunita a všetci sociálne znevýhodnení občania mesta Hnúšťa a jeho okolia.

ROZDELENIE CIEĽOVÝCH SKUPÍN KC:

DOSPELÍ JEDNOTLIVCI

Dlhodobo nezamestnaní občania

Slobodné matky a otcovia

Osamelí rodičia

NEET občania a mladí ľudia

ZŤP občania a invalidní dôchodcovia

Seniori

DETI A MLÁDEŽ
Deti a mládež z málo podnetného prostredia

Deti a mládež so slabým prospechom

NEET mládež

Nezamestnaná mládež a mladí dospelí

Mládež, ktorá nemá ako a kde tráviť voľný čas

Mládež ohrozená sociálno patologickými javmi

Obyvatelia segregovaných komunít

Občania ohrození sociálnou exklúziou a vylúčením

Patologické rodiny

TYPY OBYDLÍ V MESTE HNÚŠŤA

V meste Hnúšťa sa nachádza niekoľko rôznorodých typov ľudských obydlí.

Máme klasické rodinné domy, radové domčeky, samostatné činžiaky tehlového typu na tuhé palivo, malé ako aj väčšie panelákové sídliská ako, sociálny bytový dom ako aj sociálnu ubytovňu a tiež evidujeme aj domov opatrovateľskej služby, ktorý tvorí jeden panelový obytný dom s 2 vchodmi, ktorý sa už postupom času pretransformoval na klasický bytový dom, ktorý prevažne obývajú seniori.

V našom meste vieme identifikovať aj segregované obydlia a mestské časti ako Mútnik a Hačava Skálí. V poslednej dekáde k nim už zaraďujeme aj mestskú časť Maša a Kotlište, ktoré v minulosti patrili ku klasickým mestským častiam obývane majoritným obyvateľstvom.

V minulosti tieto segregované časti neexistovali ale historickou, politickou a najmä transformujúcou sa sociálnou situáciou obyvateľstva došlo k ich vzniku a k čoraz väčšiemu rozširovaniu.

Segregované častí obydlí sú zároveň aj mestskými časťami mesta Hnúšťa a sú vzdialené od centra mesta niekoľko km :

Vzdialenosti segregovaných a mestských častí mesta Hnúšťa od centra mesta:

Mútnik : 3 km od mesta Hnúšťa

Hačava : 6 km

Likier: 1,5 km

Maša: 1,5 km

Polom: 7 km

Rozdelenie obydlí podľa typu:

Panelové sídliská

Najväčšie sídlisko z rodinných domov: Sídlisko Hliny

Tehlové obytné domy v centre mesta Hnúšťa :

Panelové obytné domy:

Radové domčeky z tehly alebo váľku obývane MRK obyvateľmi:

Segregované časti mesta Hnúšťa:

Likier

Mútnik

Hačava Skálie

Maša

Kotlište

Polom

Sociálna súkromná ubytovnňa obývaná prevažne MRK obyvateľmi

UBYTOVŇA UBYKA – ulica Š. M. Daxnera 906

1 Sociálny obytný dom:

Tehlové obytné domy obývané MRK obyvateľmi- Urbanistické mestské celky

Dom opatrovateľskej služby DOS – Činžiak obývaný seniormi

Rodinné domčeky z tehly alebo váľku na uliciach v širšom centre mesta Hnúšťa:

ŠKOLSTVO:

Na území mesta sa nachádzajú dve základné školy:

1. Základná škola Klokočova

2. Základná škola J. F. Rimavského

3. Základná umelecká škola Jána Valacha

3. Špeciálna základná škola

Mesto disponuje dvoma materskými školami:

Materská škola na ulici Klokočova

Materská škola Nábrežie Rimavy

STREDNÉ ŠKOLY:

Stredná odborná škola

ŠPORT a športové organizácie mesta

Športové vyžitie v meste umožňuje mestská športová hala, futbalový štadión, kúpalisko, multifunkčné ihrisko, vonkajšie verejné fitnescentrum, detské dopravné ihrisko.

Športové kluby mesta Hnúšťa

Kick box klub LEON

Volejbalový klub ISKRA Hnúšťa

Futbalový Klub ISKRA Hnúšťa

Florbalový klub Gladiators Hnúšťa

Stolnotenisový klub

Kynologický klub Hnúšťa

Bedmintonový klub Hnúšťa

Fitnes Klub Iskra Hnúšťa

Klub slovenských turistov Hnúšťa

Taekwondo Klub Hnúšťa

Na priestorové členenie a veľkosť mesta môžeme skonštatovať, že mesto disponuje s dostatočným až vysokým počtom detských a športových ihrísk .

Ihrisko pri budove ZŠ Klokočova

Multifunkčné ihrisko pri ZŠ J. F. Rimavského

Detské ihrisko ŽIHADIELKO

Ihrisko pri sídlisku 1. Mája

Detské ihrisko pri sídlisku Klokočova

Fitnescentrum pri Záhrade 1.Mája

Detské ihrisko s preliezkami pri parku v centre mesta

PRÍSPEVKOVÉ ORGANIZÁCIE MESTA HNÚŠŤA

Mestský bytový podnik Hnúšťa s.r.o

Technické služby mesta Hnúšťa

Mestská polícia Hnúšťa

KANALIZÁCIA, SIETE

V meste je vybudovaná kanalizácia a od roku 2003 je uvedená do prevádzky nová ČOV, na ktorú je potrebné dobudovať kanalizáciu v niektorých menších uliciach mesta a k ním pribudovať dva kanalizačné zberače. K 31. 12. 2005 bolo v meste 389 prípojok kanalizačnej siete.

Kanalizácia, pitná voda a siete sa nachádzajú v meste s výnimkou niektorých lokalít

ako je segregovaná časť Mútnik a Hačava Skálie, kde absentuje práve kanalizácia, pitná voda z vodovodu elektrická sieť ako aj plynovody.....

V ostatných uliciach a lokalitách je kanalizácia, siete a pitná voda kompletná až na niektoré výnimky.....

Siete mobilných operátorov sa nachádzajú v meste Hnúšťa na všetky – ORANGE, O2 ako aj T- MOBILE

ORGANIZÁCIE A INŠTITÚCIE ktoré sú aj zamestnávateľmi :

Mestský úrad Hnúšťa

Kancelária Terénnych sociálnych pracovníkov

Úrad prace soc. Veci a rodiny - detašované pracovisko Hnúšťa

Mestská polícia Hnúšťa

Mestské kultúrne stredisko

Technické služby mesta Hnúšťa

Mestský bytový podnik s.r.o, Hnúšťa

Pošta Hnúšťa

Obvodné oddelenie policajného zboru v Hnúšti

Súkromné zdravotne stredisko MEDIC

Slovenská sporiteľňa

Všeobecná úverová banka

Poisťovňa KOOPERATIVA s.r.o

ZÁKLADNÉ ŠKOLY:

Základná škola J. F. Rimavského

Základná škola Klokočova

Základná umelecká škola Jána Pasiara

MATERSKÉ ŠKOLY:

Materská škola Nábrežie Rimavy

Materská škola Klokočova

Špeciálna základná škola – 1

STREDNÉ ŠKOLY:

Gymnázium Mateja Hrebendu, Hnúšťa – 1

Stredná odborná škola Hnúšťa - 1

Centrum voľného času

MIESTNE FIRMY A INVESTORI:

YURA ELTEC Corporation s.r.o

MAGEBA SLOVAKIA s.r.o

VERSACO s.r.o

SLOVENSKÉ MAGNETIZOVÉ ZÁVODY HAČAVA

GEMERSKÁ NERUDNÁ SPOLOČNOSŤ

SOCIÁLNE SLUŽBY KRÍZOVEJ INTERVENCIE V MESTE Hnúšťa

Komunitné centrum OZ- Klub róm. aktivistov na SR, Hnúšťa

Domov sociálnych služieb – prevádzkovateľ OZ ATHÉNA

Domáca opatrovateľská služba – prevádzkovateľ MESTO Hnúšťa a SENIORKA n.o

SOCIÁLNE SLUŽBY V MESTE HNÚŠŤA

Sociálne služby krízovej intervencie na území Mesta Hnúšťa

Fyzické osoby v nepriaznivej sociálnej situácii ohrozene sociálnym vylúčením alebo obmedzením ich schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť

svoje problémy pre zotrvávanie v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby.

SOCIÁLNE SLUŽBY NA PODPORU RODINY S DEŤMI

Poskytovateľ: ATHÉNA

Druh sociálnej služby: Služba včasnej intervencie

Forma: terénna a ambulantná

CIEĽOVÁ SKUPINA:

Deti od narodenia do siedmich rokov veku, ktorých vývoj je ohrozený z dôvodu zdravotného postihnutia a rodiny týchto detí.

DOMÁCA OPATROVATEĽSKÁ SLUŽBA:

Poskytovateľ: MESTO Hnúšťa

Druh sociálnej služby: Opatrovateľská služba

Forma : terénna

Cieľová skupina: fyzické osoby odkázané na pomoc inej fyzickej osoby

INÉ SOCIÁLNO – ZDRAVOTNÉ ORGANIZÁCIE :

Kancelária terénnych sociálnych pracovníkov – projekt IA MPSVR SR

Aktivačné centrum – Úrad práce soc. Vecí a rodiny Hnúšťa
Asistent osvety zdravia pre lokalitu mesta Hnúšťa

Centrum pre rodiny s deťmi Škovránok- prevádzkovateľ

RIASAM s.r.o Hnúšťa – Agentúra domácej a ošetrovateľskej starostlivosti

NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE A OBČIANSKE ZDRUŽENIA:

Občianske združenie ATHÉNA

Občianske združenie Klub róm. aktivistov na SR

Občianske združenie Horná Rimava

Agentúra pre rozvoj Gemera a Malohontu

A evidujeme v meste niekoľko združení športového charakteru , ktoré slúžia na prevádzku športových klubov ..............

3.4 Neformálna sociálna štruktúra:

SOCIÁLNA ŠTRUKTÚRA :

Pokiaľ budeme hovoriť o MRK komunite tú môžeme rozčleniť na niekoľko skupín a štruktúr, ktoré sú veľmi rôznorodé a odlišné nielen pôvodom, správaním, sociálnym postavením ale aj spôsobom akým žijú a bývajú.

V Hnúšti a jej okolí žije a existuje skupiny rómskej inteligencie, ktorá už nevykazuje žiadne známky príslušnosti k rómskej menšine. Žijú na vysokej sociálnej, vzdelanostnej úrovni a vyrovnávajú sa majoritnému obyvateľstvu. Táto skupina je prirodzene počtom najnižšia z celkového počtu Rómov a odhadom tvorí asi tak 3 až 5 percent z rómskej menšiny žijúcej v Hnúšti.

Táto skupina je zamestnaná, alebo sa dožívajú jej členovia dôchodkového veku, ktorý je na vysokej úrovni, keďže celý život títo jedinci pracovali a mali dobré zázemie a zamestnanie.

Majú vysoko štandardné bývanie, zariadenie, vlastnia nehnuteľnosti, majetok a autá.

Nepoužívajú rómsky jazyk, nezúčastňujú sa žiadnych aktivít KC ako ani iných verejných podujatí týkajúcich sa rómskej témy a menšiny a ani sa nezaujímajú o rómsku problematiku. Mnoho z nich sa už ani k Rómom nehlási.

Z tejto skupiny Rómov je mnoho vysokoškolsky vzdelaných Rómov dosiahli aj doktorské tituly v oblasti medicíny, práva, obchodu, ekonómie, chémie. Niektorí už žijú najmä tá mladšia generácia 30 až 40 tnikov v zahraničí, kde našli svoje uplatnenie. Deti a mládež týchto rodín sa zapája do voľno časových aktivít Centra voľného času, ktoré pôsobí v meste Hnúšťa, do krúžkov, ktoré CVČ poskytuje a integruje sa v rámci majority a tvoria s nimi priateľstvá a zapadajú do kolektívov a mnoho Nerómov ani nemajú mnohokrát tušenie, že sú to rodiny a deti Rómov.

Druhú skupinu tvorí tzv. pracujúca chudoba, ktorá je zamestnaná v miestnych fabrikách a podnikoch a snažia sa udržať si svoj základný životný štandard na prežitie a neprepadnúť sa do siete totálnej chudoby. Táto skupina Rómov už je viac aktívnejšia – majú záujem aj o aktivity a služby KC ako aj ich deti a mládež, používajú aktívne rómsky jazyk, majú radi kultúru rómsku ale žijú slušne, majú veľmi dobré hygienické návyky prevažne žijú v chudobnejších starých činžiakoch v podnájmoch, v malých rodinných domčekoch, kde žijú viaceré generácie pohromade, alebo na ubytovni UBYKA .

Ďalšiu skupinu MRK komunity v meste Hnúšťa tvorí segregovaná rómska komunita, ktorú predstavujú obyvatelia segregovaných častí Mútnik, Hačava Skálie, Maša , kde žijú Rómovia bez elektriny, vody, ciest bez možnosti prístupu ku hygiene, dosť veľkej vzdialenosti od centra mesta a jeho služieb.

Táto skupina je bez akéhokoľvek vzdelania, najvyššie vzdelanie tu tvorí ukončenie špeciálnej základnej školy, ktorú mnohí tiež neukončili celú, mnoho z nich je analfabetov, slovenský jazyk je ich druhoradý cudzí jazyk, ich kultúru tvorí alkohol, časté oslavy vo svojom štýle a sú najodkášanejšou skupinou na pomoc či už zo strany štátu, jednotlivcov, inštitúcii ako aj KC a iných sociálnych služieb.

Ovládajú a používajú rómsky jazyk ako svoj materinsky jazyk v denno dennej komunikácii, majú najviac možnosti a príležitosti si nájsť zamestnanie už len z titulu nízkej osobnej hygieny, ktorú nemajú ako a kde si zabezpečiť a ostatných prekážok ktoré im v tom brania a v neposlednom rade vzdelanie, ktoré je skoro nulové.

MRK komunita v meste Hnúšťa sa prakticky nestretáva spoločne na nijakých miestach, nakoľko nemá takéto priestory a možnosti , jediným miestom sú verejne kultúrne akcie v exteriéroch počas leta, ktoré poriada mesto a ktoré sú zdarma, potom samozrejme na miestach ako všetci ostatnú obyvatelia pri rôznych náhodných príležitostiach pri lekároch, na úradoch , v školských zariadeniach a jediným miestom, kde sa môžu ako tak stretnúť sú priestory Komunitného centra a aktivity Komunitného centra, ktoré organizuje.

Dá sa povedať a definovať, že sa nájdu nejaké prirodzené skôr rodinné autority v jednotlivých lokalitách a komunitách a rešpektujú už väčšinou ľudí, ktorí s nimi dlhodobo pracujú a vzájomne sa poznajú a vedia, že sa môžu v najťažších sociálnych situáciách na nich spoľahnúť či už sú to TSP pracovníci, zamestnanci Komunitného centra, ale dokážu si vytvoriť pozitívne vzťahy aj s učiteľmi v školách ako aj zamestnancami úradov, ktorí k nim dokážu pristupovať ľudsky.

V posledných 5 rokoch sa veľmi rozšírili mládežnícke drogové gangy, skupiny obchodníkov s bielym mäsom, drogoví díleri, ktorí fungujú a sú členmi komunity a vzájomne spolupracujú a poznajú sa a používajú či už svoje rozsiahle rodinné väzby a korene pre účely svojich biznisov.

3.5 Informácie o životnom štýle:

Kvalita a potenciál komunity je na priemernej úrovni. V segregovaných lokalitách žijú muži a ženy ručne zdatní, silní a veľmi pracovití ľudský zdroj, ktorý je využiteľný a postrádateľný pri namáhavých a ťažkých prácach či už pri stavbách, v lesnom priemysle, v poľnohospodárstve , v technických službách , v stavebníctve a iných odvetviach ťažkého priemyslu. Táto časť komunity je zdatná a schopná takéto práce vykonávať bez akýchkoľvek problémov .

So ženami je to trošku náročnejšie, nakoľko niekoľko rokov sú to len ženy v domácnosti, žijúce v prostredí, ktoré im neposkytuje kvalitné a vhodné podmienky na ručné, domáce práce ba ani na to základné varenie a pečenie, v čom by mohli vyniknúť a učiť sa klasickým domácim prácam alebo ručným prácam ako iné ženy v domácnosti im nedáva a nevytvára príležitosti na ich rozvoj ani v tejto oblasti a varia a pracujú s tým čo je im umožnené a dostupné.

Ak sa pozrieme na strednú vrstvu kvázi pracujúcu chudobu tam by mohol byť potenciál dosahovať vyššie vzdelanie a byť prínosnejší aj v iných odvetviach, ale nemajú na to financie a čas, nakoľko musia uživiť svoje rodiny.

Tá najmenšia skupina MRK komunity a vysoko postavená, by svoj získaný potenciál mohla začať efektívne využívať vo svoj prospech – resp. v prospech svojej komunity a odovzdávať im svoje skúsenosti, prax a vedomosti, ktoré nadobudli a pomáhať im vytvárať lepší obraz v meste , regióne, ale nerobia tak z mnohých dôvodov- išli študovať a našili si zamestnanie a postavenie, pre seba a svoju najbližšiu rodinu, mnoho z nich sa nechcú vracať ku svojim koreňom, sú radi, že sa z neho dostali, mnoho z nich má aj komplexy odkiaľ pochádzajú a že majú rómsky pôvod a často krát sa stáva, že v novom prostredí a v iných mestách, kde sa im podarí dostať bývať a zamestnať sa – sa už nemusia a ani nechcú k rómstvu prihlásiť lebo im to aj v minulosti neprinášalo veľa pozitívneho a mnoho z nich to ani nepovažujú za potrebné a dôležité zdôrazňovať svoju príslušnosť ku náronodnostnej menšine.

Ak budeme hovoriť o deťoch a mládeži z MRK komunity v meste Hnúšťa je tiež členená podľa jednotlivých vrstiev a prostredia, v ktorom vyrastajú a z ktorého pochádzajú, čo je prirodzený fakt a má svoj podiel na ich schopnostiach a potenciály, ktorí v nich je.

V oblasti vzdelanosti je to veľmi slabá skupina, nakoľko pre vzdelanie je potrebné podnetné prostredie s vhodnými podmienkami na bývanie a mať zabezpečené základne potreby, ktoré tieto deti a mládež bohužiaľ nemajú a celé svoje detstvo, pubertu a mladosť sa nedostanú k lepším podmienkam žitia, ktoré by im umožnili zlepšiť to. .... Sú medzi nimi šikovné a múdre deti

s potenciálom, ale v podmienkach a z prostredia, ktorého pochádzajú a do ktorého sa či už zo škol alebo aj krúžkov vracajú späť v nich všetko zabíja, aj to čo nadobudli.

Vo všeobecnosti však platí, že sú veľmi a rôznorodo talentované či už v oblasti športu, umeleckých aktivít – tanec, spev, hranie na hudobných nástrojov, maľovanie a iné, ale tí zo

segregovaných lokalít nemajú ako pestovať tieto vrodené talenty, z rôznych dôvodov – málo podnetné prostredie, finančno ekonomické problémy rodín, neakceptácia v zmiešaných kolektívoch, vzdialenosť od mesta do krúžkov a centier, nedostatočná hygiena, neochota prijať kritiku od lektorov, učiteľov, nedostatok výdrže a ochoty obetovať sa, nedostatok vytrvalosti.........

S postupným časom a pribúdajúcimi rokmi, u nich tieto ich vrodené talenty zanikajú a už aj to čo mali dané a vrodené nevedia využiť vo svoj prospech a pre prospech spoločnosti a stávajú sa z nich ľudia neschopní v niečom vynikať.

Deti a mládež z vysoko postavených MRK rodín majú veľmi dobré zázemie, sú podporované z rôznych strán či z rodín, školských zariadení a učiteľov , majú ekonomické možnosti, pochádzajú z podnetného prostredia ale naopak títo sa orientujú už na školské úspechy a prospech a snažia sa zbierať úspechy v školách.

Často vo svojich úspechoch pokračujú na stredných odborných školách s maturitami a končia aj VŠ vzdelaním, ktoré je buď je v oblasti sociálnej práce alebo iných sociálnych a pedagogických odboroch.

Mnohí sa však pre sociálno ekonomické dôvody a nepriaznivú situáciu vôbec ku svojmu remeslu nedostanú a odchádzajú pracovať do zahraničia a stávajú sa z nich obyčajní robotníci alebo ak pracujú na Slovensku končí to rovnako. Niektorým veľmi tvrdohlavým a za svojim cieľom idúcim si jednotlivcom sa podarí v tejto oblasti ostať ale tiež na úkor svojho osobného úspechu, finančnej istoty a postavenia v spoločnosti. Ak majú vyštudované iné odbory a smery, tak nevyužívajú svoje postavanie pre prospech komunity a neukazujú pozitívne vzory, lebo sa nepriznávajú k Rómstvu z mnohých dôvodov.

V súčasnosti priania, želania MRK komunity v meste Hnúšťa je dôstojné bývanie so základnými podmienkami ako je voda, elektrina, plyn, kúrenie, základné vybavenie, ďalším mať ekonomickú stabilitu a zamestnanie a žiť ako plnohodnotní občania.

Napriek tomu, že o týchto snoch neustále snívajú a majú ich, sú realisti a od roku 2002 ako existuje aj OZ KRASR ako sa venuje problematiky Rómov Slovenská republika sa nepresvedčili o tom, že by sa aj existenciou pomáhajúcich profesií ich životy zmenili k lepšiemu napriek tomu, že mnoho z nich sa o to veľakrát pokúšalo urobiť to.

Sú apatickí, nedôverčiví, nemajú už dôveru v seba ani v ostatných a prežívajú už len zo dňa na deň a nedôveru prenášajú či na inštitúcie, pomáhajúce profesie a zamestnancov, na učiteľov, na štát ako aj iné inštitúcie ako aj miestnych politikov a poslancov.

Nápadov majú mnoho, ktoré sú ale nerealizovateľné v mnohých prípadoch a je problém u nich presvedčiť ich vykonať a urobiť niečo pre iných nielen pre seba, alebo celú komunitu pretože je to rôznorodo hierarchizovaná komunita a je medzi nimi veľa vnútorne členených problémov, ktoré majú vplyv aj na dobré nápady a ich realizáciu.

Životný štýl MRK komunity v Hnúšti

Životný štýl segregovane žijúcich je veľmi jednoduchý na jednej strane a na druhej strane príliš náročný a ubolený.

Ak sú členovia komunity MRK zamestnaní, tak pracujú veľmi ťažko v lesnom hospodárstve, vo fabrikách alebo sú v domácnosti, kde musia zabezpečiť každý deň drevo na kúrenie a varenie, vodu na varenie a hygienu , vybaviť si záležitosti na úrade práce, pri lekároch alebo v iných inštitúciách podľa potreby a neustále hľadajú a zabezpečujú možnosti a cesty ako sa dostať ku finančným prostriedkom, aby matky rodín mohli nakúpiť a navariť kým sa deti vracajú zo škôl alebo škôlok pokiaľ do nich idú. Zabezpečovanie finančných prostriedkov zahrňuje v sebe buď príležitostnú prácu a hľadanie brigád, hľadanie železa a železných surovín, ktoré by mohli predať, mnoho z nich navštevuje odpadové kontajnery po sídliskách a hľadajú niečo vhodné a schopné na predaj......Títo občania nemajú iný životný štýl len neustály boj o prežitie a hľadanie finančných prostriedkov na každodenný život. Čo sa týka zábavy alebo nejakého kultúrneho vyžitia vzhľadom na ich ekonomické pomery a status v spoločnosti, ktorý majú, ich jediným druhom zábavy a kultúrneho vyžitia je opíjanie sa pri príležitostiach, ktoré si radi vytvoria, keď uznajú za vhodné a popritom sa samozrejme aj zabavia, zatancujú, zaspievajú.....

Pracujúca chudoba z radov MRK tá tiež ťažko a veľa pracuje a má nedostatok finančných prostriedkov na nejaké vedľajšie aktivity, záľuby alebo hobby alebo kultúrne vyžitie, ku ktorému sa ani nevedia dostať pre nedostatok možností a príležitostí ale jednak nemajú naň čas a finančné prostriedky a každé euro musia prepočítať a použiť na základné bežné živobytie – stravu, bývanie, hygienu, cestovné, lieky, školské potreby iné vedľajšie nečakané výdavky a nemôžu si dovoliť sa venovať nejakým záľubám alebo kultúrnemu vyžitiu.

Preto aj u tejto skupiny hoci pracujúcej sa nedokáže vytvárať akýsi životný štýl okrem práce, rodinného krbu a nejakých kamarátskych a susedských stretnutí.

Stretávajú sa pri rodinných oslavách, ktoré majú často, keďže sú to mnohopočetnejšie rodiny a zvyknú ich oslavovať.

Vysoko postavená MRK komunita to už má úplne iné – niektorí z nich sa venujú športovým záľubám, kultúre, navštevujú kino, divadlo, disco party, zábavy, cestujú, dovolia si vycestovať raz za rok aj na nejaké dovolenky či už na Slovensku alebo do zahraničia, rodinné výlety a žijú bežným životom.

4 Akčný plán

Súčasťou dobrého strategického plánu, by mal byť aj tzv. akčný plán, čo je vlastne súhrn všetkých dôležitých cieľov, krokov a ďalších údajov, ktoré sú pre plnenie plánu dôležité.

Tabuľka akčného plánu KC Hnúšťa

Potreba

/problém

Oblasť

Hlavný cieľ

Čiastkové ciele

Úlohy

Aktivity KC

Zdroje

Partneri/zodpovednosť

Čas

1. Komunite chýba priestor na spoločné stretávanie sa za účelom návrhov riešenia spoločných problémov , za účelom komunitného organizovania sa . nevedia sa zorganizovať

Komunitné organizovanie a komunitný rozvoj advokácia jej potrieb, práca s radou KC, práca s dobrovoľníkmi.

Vytvorenie priestoru na spoločné stretávanie komunity – komunitné stretávanie

Aktivizácia a mobilizovanie komunity

za účelom dosiahnutia spoločných cieľov vo svojich komunitách , vyhľadávanie lídrov .

1.A Vytrénovanie niekoľkých členov RKC a komunitných lídrov v oblasti advokácie svojich potrieb

1.B .Zruční lídri

1.C .Získanie vhodného priestoru na

Príprava a facilitácia

komunitných stretnutí

Vyprofilovanie lídrov

Stanovenie spôsobu dosiahnutia cieľov

1 A Stretnutia s pozitívnymi príkladmi,

Tréningy na získanie komunikačných zručností

1 B Príprava lídrov na komunikáciu s inštitúciami v meste

1 C Hľadanie vhodného priestoru

Komunikácia a vyjednávanie s inštitúciami v meste

o potrebe komunitného priestoru

Komunikácia s majiteľmi vhodného priestoru

Informovanie obyvateľov o komunitnych stretnutiach, príprava priestoru na stretávanie komunity , príprava tém na stretnutia

Riadenie stretnutí RKC

Vyhotovenie zápisov zo stretnutí

Brainstorming a moderovanie stretnutí na voľbu lídrov

Zapisovanie námetov

Voľba zástupcov komunity

Nájdenie vhodných príkladov

Oslovenie vhodných príkladov na spoluprácu

Mestské zdroje

Komunitné projekty

Sponzory a dary

Výzvy jednotlivých nadácii a ministerstiev...

Ľudské zdroje

KC, Ľudské zdroje

KC, Rada KC , dobrovoľníci

Mesto Hnúšťa

ZŠ, Poslanci mesta, Úrad splnomocnenca vlády pre RK

Dobrovoľníci, Rada KC ,lídri ,

Dobrovoľníci, Rada KC ,lídri

1 rok

Bližšie špecifikuj v rámci lepšieho merania

CIELE A ÚLOHY KC:

Vytváranie podmienok na sociálnu inklúziu znevýhodnených skupín obyvateľov formou poskytovania sociálneho a špecializovaného poradenstva

Začleňovanie príslušníkov MRK komunity do majoritnej spoločnosti prostredníctvom poskytovania pracovného poradenstva ako aj samotnej tvorby pracovných miest

Tvorba prevencie prostredníctvom preventívnych aktivít pre všetky vekové kategórie na elimináciu rôznych sociálno-patologických javov jednotlivcov a rodín

Podporovanie záujmovej činnosti a zmysluplného trávenia voľného času prostredníctvom poskytovania rôznorodých voľno časových aktivít

Podporovanie vzdelávania detí a mládeže ako aj dospelých jedincov

Odstraňovanie bariér a stereotypov, ktoré prevládajú medzi majoritou a

minoritou

Podpora misijno – pastoračnej činnosti

Realizácia a podpora charitatívnej a dobrovoľníckej činnosti

MONITOROVANIE PLNENIA CIEĽA AKČNÉHO PLÁNU:

Ciele KC, ktoré sú navrhnuté v akčnom pláne KC konkrétne – Komunite chýba priestor na spoločné stretávanie sa- sa budú priebežne monitorovať a bude sa sledovať ich naplňovanie v praxi a to prostredníctvom priebežného mapovania v jednotlivých lokalitách.

Počas monitorovania sa budú sledovať najmä jednotlivé ukazovatele, ktoré nám budú hovoriť o tom, ako sa ciele akčného plánu naplňujú a to na základe nasledovných čísel:

Počet stretnutí rád KC

Počet stretnutí a rokovaní členov komunity s inými inštitúciami

Počet stretnutí a aktivít na vyhľadávanie a vyprofilovanie lídrov v komunitách

Počet tréningov, školení pre lídrov

Počet stretnutí na hľadanie vhodných priestorov na stretávanie sa komunity

Počet komunitných aktivít a stretnutí členov komunity

Počet oslovených inštitúcií, aktérov, sponzorov, partnerov

Počet zapojených dobrovoľníkov do jednotlivých aktivít

Počet zapojených členov komunít

Počet zrealizovaných komunitných aktivít

ZÁVER:

Plán komunitného centra je živý dokument, ktorý sa bude určite ešte v priebehu nasledujúceho obdobia života a práce komunitného centra meniť a dopĺňať,

Touto cestou sa chceme poďakovať všetkým aktérom, ktorí sa na tvorbe plánu KC podieľali , odborným konzultantom, koordinátorke nášho KC, zamestnancom KC , dobrovoľníkom, inštitúciám v meste a v neposlednom rade komunite a jej členom, ktorí sú jeho neoddeliteľnou súčasťou.